Dozvedeli sme sa, že nemecké mesto Trevír, ktoré leží na západe Nemecka, pri hranici s Luxemburskom, oslávilo 200. výročie narodenia zakladateľa komunizmu Karola Marxa. Ten sa tu narodil 5. mája 1818 ako Mordechai Kissel, a prežil tu prvých 17 rokov svojho života.

Mesto Trevír pripravilo gigantickú výstavu, ktorú otvorila slávnosť v unikátnej antickej Konštantínovej bazilike, ktorá vznikla v časoch prvého kresťanského cisára rímskej ríše. V súčasnosti využíva baziliku na bohoslužby miestny evanjelický zbor. A paradoxne bola táto vznešená budova dejiskom rituálu na oslavu ostrého odporcu náboženskej viery. Prišli na ňu aj politické špičky Európskej únie, na čele so šéfom Európskej komisie Jeanom Claudeom Junckerom, ktorý celú sériu výstav k Marxovmu výročiu otvoril 4. mája. Už to svedčí o tom, že to nebude úplne bežná výstava a oslava.

Trevírčania postavili svojmu rodákovi veľkú bronzovou sochu, ktorú mestu darovala Čínska ľudová republika. Už to samo hovorí za všetko.

Hádam sa patrí povedať pravdu nielen o Marxovom diele a jeho osobnom živote, ale i o jeho vzťahu, či názoroch o Slovanov ako akých, a to najmä preto, že tieto informácie nám „súdruhovia“ z Moskvy a Prahy (a Bratislavy tiež) celé desaťročia úspešne zatajovali.

Podľa „An Encyclopedia of Religion“, edited by Prof. Vergilius Ferm, New York 1945, str. 395-396, bol Karol Marx, zakladateľ „vedeckého socializmu“ mentálne, ako aj biologicky, potomkom dlhej línie rabínov a až jeho rodičia prešli na protestantskú vieru. Inde sa možno o ňom dočítať, že bol mimoriadne bezohľadným človekom, rasistom a antisemitom, ktorý nenávidel Slovanov. A podobne na tom bol aj jeho blízky spolupracovník a spoluzakladateľ marxizmu Friedrich Engels. Marx verejne obhajoval rasové vyhladzovanie, vyzýval na holokaust. Ako vieme učenie Marxa a Engelsa zaujalo Vladimíra Uľjanova – Lenina, ktorý založil prvý marxistický štát – Sovietsky zväz, so všetkými jeho neľútostnými pravidlami. Marxov filozofický i politický vplyv bol obrovský a z jeho myšlienok vyšiel celý rad smerov v ľavej časti politického spektra. Nezabúdajme, že to bola aj oficiálna ideológia socialistických štátov (marxizmus-leninizmus), ale aj najrôznejšie variácie neortodoxného marxizmu, napríklad aj tajuplná frankfurtská škola.

Marx nikdy nepracoval, fyzická práce mu bola odporná, preto sa nechal živiť svojím priateľom Engelsom a ďalšími. Je úsmevné, že správal sa tak človek, ktorý bol teoretikom robotníckeho hnutia. Marxova rodina žila v biede a od hladu ich zachraňoval textilný magnát Friedrich Engels. Niekoľko Marxových detí zomrelo, vrátane jeho jediného syna Edgara. So slúžkou Helen Demuth mal nelegitímneho syna Frederika, ktorého neuznával zo strachu o bezpečnosť svojho manželstva, takže členovia rodiny a okolie ho považovali za Engelsovho syna. Z jeho troch dcér, ktoré sa dožili dospelosti, dve sa vydali za francúzskych socialistov a tretia skončila svoj život samovraždou.

Pokiaľ ide o vzťah Marxa (a jeho súputnika Engelsa) k Slovanom, ten bol jednoznačne negatívny. Tu je niekoľko citátov. Takto sa v roku 1848 vyjadril Karol Marx pro Neue Reinische Zeitung: „Nezmieriteľný boj, vojnu až do smrti proti Slovanom, tým zradcom revolúcie… je potrebné ich vyhladenie, bezuzdný terorizmus na nich – nie v záujme Nemecka, ale v záujme revolúcie…“

„Triedy a rasy sú príliš slabé na to, aby sa prispôsobili novým životným podmienkam, musia uvoľniť cestu. Musia zahynúť v revolučnom holokauste“.

Nanajvýš nepriateľské (až neuveriteľné) sú slová Friedricha Engelsa, Marxovho spoločníka a podporovateľa: „Ukazuje sa, že ,zločiny´ Nemcov a Maďarov na Slovanoch patria k najlepším a najspravodlivejším činom, akými sa náš i maďarský národ môžu v dejinách pochváliť.“

Viedenská tlač hodnotila slovenský pohyb v rokoch 1848 a 1849 ako „komunistische Aufregung“, no napriek tomu sa protokomunista Engels zlostil: „Slováci, ktorí majú v moci horské priesmyky, boli by nebezpečnejšími odporcami na svojom území, tak výborne sa hodiacom na drobnú vojnu, keby boli menej ľahostajní“ (Neue Rheinische Zeitung, 13. 1. 1849). S našou ľahostajnosťou mal však pravdu, inak otvorene nadŕžal Maďarom. Podľa jeho stupnice hodnôt boli Maďari revolucionármi a Slováci tu boli akosi navyše, nezapadali do nijakých, ani tajných zámerov a teórií. Teda kontrarevolucionári.

Tu sú slová Karola Marxa z roku 1849: „Úplný zánik Juhoslovanov je požiadavkou európskej kultúry, pretože budú ponemčení a pomaďarčení. Je to banda lupičov a nasledujúca svetová vojna prinesie zánik Juhoslovanov. Česi, ku ktorým chceme počítať aj Moravanov a Slovákov, akokoľvek sa rečou a minulosťou od sebe líšia, nemali nikdy svoje dejiny a tento nikdy neexistujúci národ robí si nároky na samostatnosť? Nemajú žiadne právo na národnú samostatnosť a nemôžu ju nikdy dosiahnuť“.

Nuž, v minulom režime sme o týchto hnevom sršiacich slovách ani len netušili, akurát Vladimír Mináč vo svojom skvelom Dúchaní do pahrieb si dovolil odvážne nazvať ideových potomkov Marxa a Engelsa ich „ďalejslúžiacimi feldvéblami marxizmu-leninizmu“. Prečo sme zbožňovali mužov, ktorí o nás mali veľmi zlú mienku? Stavali sme pomníky, pomenúvali ulice a námestia po vyslovených nepriateľoch Slovanov, ale čo je najhoršie, uplatňovali sme v praxi ich teoretické výplody, namierené proti našej existencii.

20. júla 2018.