Do roku 1989 o personálnej politike rozhodovala všemocná komunistická strana, ktorá sa pridŕžala hesla Josefa Visarionoviča Stalina, lídra boľševického ZSSR: „Kádre rešajut vsjo, kádre rozhodujú o všetkom!“

Po roku 1989, keď sa viac komunisti nemohli starať o výchovu „kádrov“, postupne vyrastal až nenápadne dospel nový fenomén na našej scéne, celá plejáda organizácií nazývaných ako „mimovládne“, či ako „tretí sektor“. Sú tu a nestačíme sa čudovať, aký majú vplyv. Všetko vedia, všade boli, všetko usmerňujú a zasahujú do všetkého možného, prebrali úlohu všemocnej strany osobitne v „kádrovej politike“. Dnes je tretí sektor akýmsi priemyselným odvetvím výroby a likvidácie ľudí. Je prípravkou „kádrových rezerv“, teda politikov, ktorí práve prichádzajú a budú prichádzať, a my sa neprestaneme čudovať.

Lebo majú na to peniaze. Odkiaľ?

Aj z dvoch percent, ale predovšetkým z rozličných nadnárodných „zdrojov“, napríklad od Sorosa a spriatelených „firiem“, a keďže kto platí, ten riadi, všetko, čo tretí sektor robí, teda najmä svoju „kádrovú politiku“ robí celkom prirodzene v záujme nadnárodných štruktúr. Ale „náš“ tretí sektor má peniaze aj z našich daní, pretože smerácka vláda ho v poslednom čase podporila miliónmi eur. Pritom ide o mimovládne organizácie, po anglicky Non Governement Organisation – NGO – teda organizácie, ktoré by mali byť nezávislé od vlády a jej štruktúr. A tak paradox? Na strane príjmov nezávislé nie sú, ale pokiaľ ide o ich „produkty“, tu je nezávislosť zaručená, ba naopak, slovenské mimovládky intenzívne sťažujú smerákom vládnutie. Tak im nerozumným treba? A či je to morálne? A čo je v kapitalizme morálne?

Najhoršie je, že kádrová politika „nášho“ neostalinského tretieho sektora je protiľudová a protinárodná. Usiluje sa, aby sa z politiky čím prv vytratili osobnosti, ktoré v živote niečo dokázali, a to aj v krízových situáciách napríklad pri vzniku tohto štátu a jeho inštitúcií. Osobnosti, ktoré by aj dnes vedeli zaujať pre spoločnosť hodnotový postoj. Takí ľudia by mali viesť národ a štát, byť prezidentmi, poslancami, členmi vlád. Vzdelaní, skúsení, tolerantní, pripravení spolupracovať navzájom, aj s predstaviteľmi iných národov. Zdá sa však, že sponzori našich neostalinistov potrebujú pravý opak. Ľudí bez vzdelania, bez skúsenosti, bez tolerancie a bez chrbtových kostí.

Marián Tkáč

  1. apríla 2019.